NextStep Science Podcast

Dominika Fričová: Najviac by sme sa mali vzdelávať v tom, čo nevieme

Dominika Fričová je slovenská vedecká pracovníčka a výskumníčka, ktorá sa zameriava na neurovedu. Jej posledným zahraničným pôsobiskom bola jedna z najlepších kliník na svete – Mayo Clinic na Floride. Založila tiež občianske združenie Žijem vedu, ktoré spája slovenských vedcov.
 
Momentálne pôsobí na Jednotke translačného výskumu neurodegeneratívnych ochorení na 2. Neurologickej klinike Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského, v Laboratóriu výskumu Parkinsonovej choroby na Neuroimunologickom ústave SAV a na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty UK. Jej práca je zameraná na pochopenie mechanizmov, ktoré vedú k poruchám centrálneho nervového systému, s osobitným dôrazom na Alzheimerovu chorobu a Parkinsonovu chorobu. Okrem svojej výskumnej práce sa aktívne podieľa na popularizácii vedy.
 

Martina Lutterová: Každý má šancu meniť veci k lepšiemu - časť 2

Ing. Martina Lutterová PhD. je majiteľkou spoločnosti, špecialistkou na biologické vedy; Poradkyňou v oblasti zdravotných inovácií; Vývojárkou produktov starostlivosti o pleť a zdravotníckych pomôcok na LABORY55.com
V súčasnosti pomáha Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako špecialista na inovácie a projekty zvyšovať angažovanosť a úspešnosť fakulty v grantových a inovačných programoch.
Ďalej je spoluzakladateľkou a vývojárkou produktov v LABORY55, pomáha ľuďom s kožnými a pohybovými problémami. Víziou do budúcnosti je vyvíjať s relevantnými partnermi aj medicínske produkty na báze kanabisu.
Podieľa sa na vytváraní a rozvoji inovačného prostredia v zdravotníctve na Slovensku a v Európe – v rámci Lifbee Academy, BioHub Slovensko, Horizon Europe Cluster Health, Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva hospodárstva, Inteligentnej špecializačnej aktualizácie RIS3 v doméne Zdravá spoločnosť a ďalších aktivitách. V minulosti pracovala ako zástupca národného delegáta pre partnerstvo Innovative Health Initiative (IHI) v rámci Horizon Europe.

Martina Lutterová: Každý má šancu meniť veci k lepšiemu - časť 1.

Ing. Martina Lutterová PhD. je majiteľkou spoločnosti, špecialistkou na biologické vedy; Poradkyňou v oblasti zdravotných inovácií; Vývojárkou produktov starostlivosti o pleť a zdravotníckych pomôcok na LABORY55.com
V súčasnosti pomáha Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako špecialista na inovácie a projekty zvyšovať angažovanosť a úspešnosť fakulty v grantových a inovačných programoch.
Ďalej je spoluzakladateľkou a vývojárkou produktov v LABORY55, pomáha ľuďom s kožnými a pohybovými problémami. Víziou do budúcnosti je vyvíjať s relevantnými partnermi aj medicínske produkty na báze kanabisu.
Podieľa sa na vytváraní a rozvoji inovačného prostredia v zdravotníctve na Slovensku a v Európe – v rámci Lifbee Academy, BioHub Slovensko, Horizon Europe Cluster Health, Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva hospodárstva, Inteligentnej špecializačnej aktualizácie RIS3 v doméne Zdravá spoločnosť a ďalších aktivitách. V minulosti pracovala ako zástupca národného delegáta pre partnerstvo Innovative Health Initiative (IHI) v rámci Horizon Europe.

Michal Májek: Cesta od základného výskumu k získaniu ERC (european research council) grantu - časť 2.

Doktor Michal Májek vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe, doktorantúru na University of Regensburg v Nemecku. Ďalej pôsobil tiež na univerzitách v Nemecku a USA. Počas svojej kariéry získal viacero významných ocenení, napríklad aj Marie Curie Individual Fellowship. V súčasnosti pôsobí na Katedre organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedúci Laboratória metodológie organickej syntézy a projektu CAPELE, na ktorý tento rok získal ERC grant.

Michal Májek: Cesta od základného výskumu k získaniu ERC (european research council) grantu - časť 1.

Doktor Michal Májek vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe, doktorantúru na University of Regensburg v Nemecku. Ďalej pôsobil tiež na univerzitách v Nemecku a USA. Počas svojej kariéry získal viacero významných ocenení, napríklad aj Marie Curie Individual Fellowship. V súčasnosti pôsobí na Katedre organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedúci Laboratória metodológie organickej syntézy a projektu CAPELE, na ktorý tento rok získal ERC grant.

Peter Fedor: Súčasnosť a budúcnosť Prif UK s jej dekanom, pohľad do zákulisia Prírodovedeckej Fakulty očami jej dekana - časť 2.

Prof. RNDr. Peter Fedor, DrSc. pôsobí na Katedre environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Od roku 2013 ako profesor. V roku 2019 sa stal dekanom fakulty a je ním doteraz.
Venuje sa výskumu semiautomatizovaných umelo inteligentných systémov pre promptnú detekciu inváznych druhov s patogénnym a karanténnym potenciálom na poľnohospodársku krajinu, s osobitným zreteľom na rad Thysanoptera, ako aktuálny problém dopadu klimatickej zmeny v synergii s globalizáciou obchodu s biologickými komoditami.
Jeho pozornosť sa koncentruje aj na výskum vo viacerých „centrách endemizmu“ a „biodiversity hotspots“, v súčasnom období predovšetkým na región rovníkovej Afriky (Kamerun) a juhoamerických stolových hôr (Venezuela), v rámci ktorých sa podieľal na opise viacerých nových druhov pre vedu.
Je autorom vyše 100 vedeckých článkov, 11 vedeckých monografií, 9 vysokoškolských učebníc a učebných textov a 200 iných publikácií.

Peter Fedor: Súčasnosť a budúcnosť Prif UK s jej dekanom, pohľad do zákulisia Prírodovedeckej Fakulty očami jej dekana - časť1.

Prof. RNDr. Peter Fedor, DrSc. pôsobí na Katedre environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Od roku 2013 ako profesor. V roku 2019 sa stal dekanom fakulty a je ním doteraz.
Venuje sa výskumu semiautomatizovaných umelo inteligentných systémov pre promptnú detekciu inváznych druhov s patogénnym a karanténnym potenciálom na poľnohospodársku krajinu, s osobitným zreteľom na rad Thysanoptera, ako aktuálny problém dopadu klimatickej zmeny v synergii s globalizáciou obchodu s biologickými komoditami.
Jeho pozornosť sa koncentruje aj na výskum vo viacerých „centrách endemizmu“ a „biodiversity hotspots“, v súčasnom období predovšetkým na región rovníkovej Afriky (Kamerun) a juhoamerických stolových hôr (Venezuela), v rámci ktorých sa podieľal na opise viacerých nových druhov pre vedu.
Je autorom vyše 100 vedeckých článkov, 11 vedeckých monografií, 9 vysokoškolských učebníc a učebných textov a 200 iných publikácií.

Adriana Talianová: Stačí napísať email? Ako som sa dostala do NASA - časť 2.

Adriana Talianová je jednou z najmladších analógových astronautov/iek na svete. Má za sebou stáže v NASA, je asistentkou výskumu na Northwestern University v USA a taktiež spoluzakladateľkou spoločnosti CHANCE. V NextStep Science pôsobila dva roky ako grafička a momentálne je mentorkou pre niekoľko neziskových organizácií so zameraním na vedu a umelú inteligenciu.
https://www.chanceinternships.com/

Adriana Talianová: Stačí napísať email? Ako som sa dostala do NASA - časť 1.

Adriana Talianová je jednou z najmladších analógových astronautov/iek na svete. Má za sebou stáže v NASA, je asistentkou výskumu na Northwestern University v USA a taktiež spoluzakladateľkou spoločnosti CHANCE. V NextStep Science pôsobila dva roky ako grafička a momentálne je mentorkou pre niekoľko neziskových organizácií so zameraním na vedu a umelú inteligenciu.
https://www.chanceinternships.com/

Ľubomír Tomáška: Úspešnosť kariéry je merateľná stupňom užitočnosti človeka - časť 2.

Prof. Ľubomír Tomáška je vedúci Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa odhaľovaniu spôsobov komunikácie medzi jednotlivými zložkami bunky a skúma molekulárne mechanizmy, ktorými sa zachováva celistvosť genómu. Je ad hoc recenzentom v medzinárodných časopisoch a členom medzinárodných organizácií týkajúcich sa genetiky a molekulárnej biológie. Počas svojej kariéry bol hosťujúcim výskumníkom na viacerých univerzitách v USA, Francúzsku a Holandsku.